Feminazi, anti-feminizmus, post-feminizmus… Všetky tieto, a rôzne iné doby a pomenovania sa snažia uvrhnúť na feminizmus charakter nepotrebnosti. Opak je však pravdou.

Opäť píšem záverečnú prácu na univerzite týkajúcu sa feminizmu, a som rada. Dozvedám sa stále nové a nové informácie. Post-feminizmus bola éra v 90-tych rokoch, kedy si ľudia, vplyvní aj všední povedali, že feminizmus už v spoločnosti potrebný nie je. Ako veľmi sa mýlili nám dokazuje 21. storočie a vôľa moderných feministiek operujúcich predovšetkým online, zmeniť patriarchálnu a mizogýnnu spoločnosť. Popri všetkých snahách sa vyformovalo hnutie anti-feminizmus, v rámci ktorého ženy hlásajú nepotrebu feminizmu keďže rody sú si rovné. A viete, že nie sú?

Raz sa ma jedna známa z univerzity spýtala, o čom píšem diplomovku. Odpovedala som, že o feminizme a vplyve fake news na toto hnutie. Ona, pôvodom z Peru, žijúca v Berlíne, tvrdila, že v progresívnej Európe nič také ako rodová nerovnosť nie je. Dôvody pre jej tvrdenie pochádzali hlavne zo stavu spoločnosti v krajine, v ktorej vyrastala. U nej doma znásilnenia, domáce násilie, či nerešpektovanie ženy ako človeka nie sú výnimkou. V porovnaní s týmito hrôzami, v meste ako Berlín či Amsterdam sa nielen žena nebojí vyjsť na ulicu (až na určité výnimky), ale o prácu sa môže uchádzať rovnako ako muž.

Druhý príklad, môj spolužiak a kamarát pochádzajúci z Brazílie, kde sa práve prezidentom stal človek s nenávisťou voči všetkým menšinám a život v tejto krajine sa stáva ešte zložitejším, ako bol doteraz, mi povedal, že sám seba by považoval za feministu, ale nevie či si to môže dovoliť vzhľadom na to, že je muž. Pretože je to niečo, čo nie je v Brazílii verejne prístupné.

Týchto prípadov je vo svete nespočetné množstvo. Ja ako osoba žijúca a vyrastajúca v krajinách, kde sa nebojím slobodne vyhlasovať, že verím vo feminizmus, pokladám tieto príklady za ukazovatele obrovskej potreby ženského hnutia. Napriek tomu, že žijeme v Európe, kde nám nehrozí priame a násilné nebezpečenstvo, odmietam priznať, že mám rovnakú rolu vo svete ako muž a zároveň, že sa nestretávam s rodovými stereotypmi. Mama môjho kamaráta, ktorá dlhodobo pôsobila na vysokej pozícii vo firme bola po všetkom jej prínose vyhodená. Opýtala som sa jej, či si myslí, že to môže byť aj preto, že je žena. Odpovedala mi otvorene, že to považuje za najvýraznejší faktor jej nahradenia.

Ako argumentujem, keď sa stretnem s týmito názormi a skúsenosťami? Najprv vždy počúvam, pretože po a. nežila som dlhodobo na inom kontinente ako v Európe, po b. ešte som sa neuchádzala o vysoko hodnotenú prácu. Potom však odpoviem, že všetky tieto skúsenosti poukazujú na potrebnosť boja, ktorý nesmie utíchnuť. Ženy aj muži, postavte sa za ľudské práva v každej možnej forme. Či už o základné, potrebné v nerozvinutých častiach sveta, lebo aj tie existujú, alebo za pokročilé, stále potrebné v už rozvinutejších krajinách.

 

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s